My a oni podľa ĽSNS

30. júla 2016, v sobotu, sa uskutočnil už 6. ročník podujatia Dúhový PRIDE Bratislava, „keď sa k LGBTI ľuďom pridávajú ich rodiny, priatelia, kolegovia a známi, aby ich podporili v ich túžbe mať rovnaké šance ako ostatní, udržať si zdravie, ísť za svojím šťastím, zarobiť si na živobytie, byť v bezpečí vo svojej krajine a starať sa o tých, ktorých milujú,“ ako sa uvádza na stránke duhovypride.sk. Okrem toho, že o udalosti informovali viaceré médiá, svoje stanovisko zaujala aj parlamentná strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Z jej vyjadrenia odcitujme niektoré „perly“.

„Dúhový pochod – karneval duševne narušených úchylákov predvádzajúcich sa pred mestom a kamerami. Hoci sa táto akcia snaží maskovať za lásku a toleranciu, v skutočnosti je len propagáciou toho najťažšieho egoizmu do seba zahľadených sebcov hľadajúcich nové spôsoby ukájania.“

Homosexualita bola zo zoznamu duševných chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie vyškrtnutá v roku 1993 a dokonca i Čína, ktorej „tradičná“ rodina je určite menej rozvrátená ako tá „západná“, ju od roku 2001 nepovažuje za poruchu. A pokiaľ ide o „nové spôsoby ukájania“, už len letmé nazretie do najrozšírenejšej encyklopédie na svete, do Wikipédie, nám odhalí, že homosexualita bola a je v ľudských dejinách prítomná odpradávna.

„…už sa nedokážu [členovia ĽSNS] pozerať na to, ako sa nám EÚ stále snaží nahovoriť, že ľudia, ktorí sa ráno zobudia ako muž a večer zaspávajú ako žena sú úplne v poriadku. Že adopcia detí dvoma chlapmi je normálna. Dnes sa na Západe tvária, že homosexualita je niečo, na čo treba byť hrdý. Je však len otázkou času, kedy sa svojich práv začnú dožadovať aj ostatné ,diskriminované‘ skupiny – pedofili, zoofili a možno aj nekrofili.“

Ústava SR, na ktorú prisahali i poslanci strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, v odseku 2, čl. 12 Druhej hlavy hovorí:

„Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Napriek tomu sa na oficiálnej webovej stránke strany objavujú výrazy, útočiace na ľudskú dôstojnosť a vyvolávajúce nenávisť voči skupine, ktorá nielen v našej, ale v každej spoločnosti tvorí vždy menšinu. Avšak nejde len o urážku, omnoho dôležitejšie je, že autor stanoviska ĽSNS, ktorým je zrejme dolu podpísaný pán poslanec NR SR Ján Kecskés, delí ľudí na „nás“ a „ich“. „Oni“ sú „duševne narušení úchyláci“, „do seba zahľadení sebci“, v podstate ľudia druhej kategórie, ktorým by viac svedčal psychiatrický či väzenský mundúr, zatiaľ čo „my“ sme tí, ktorí vidia, akí sú nebezpeční. Je ľahké podľahnúť strachu, že „oni“ na nás útočia a „my“ sa musíme brániť, keď je „len otázkou času, kedy sa svojich práv začnú dožadovať aj ostatné ,diskriminované‘ skupiny – pedofili, zoofili a možno aj nekrofili.“ Pocit ohrozenia je živnou pôdou každého extrémizmu, a ak neexistuje skutočný nepriateľ, treba si ho vymyslieť. Ako povedal nacistický minister propagandy Joseph Goebbels: „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“

Komentáre